O tomto vedia len moji najbližší… a teraz už aj ty

Kráčala som asi už 8. deň. Sama.

Kráčala som asi už 4 hodiny vcelku rezkým tempom.

Vyzula som si topánky a hoci som mala na chrbte 15kg batoh so všetkými potrebnými vecami na 400km púť, chôdza bosými nohami po hustej tráve bola taaaaak príjemná!

Značkovaný turistický chodník (niekde v okolí Zvolena) viedol popri samote, ktorú som už zdiaľky videla a tešila sa, ako pokochám oko pohľadom na malebnú chalúpku.

Keď tu zrazu….ohradník. Elektrický ohradník priamo uprostred značeného chodníka a za ním….statná krava, ktorá na mňa pozerala nepriateľským pohľadom.

Obdivovala som, akú veľkú kravu tu majú a premýšľala, čo to môže byť za plemeno.

Leeenže – problém – cesta zarúbaná! Teda nepriechodná kvôli ohradníku.

Zostala som bezradná – Ako mám, do prčíc, pokračovať ďalej, keď je chodník zahradený a obísť celý ohradník znamená urobiť okľuku asi 3 km? To je nemysliteľné!

Ešte mám pred sebou asi 20 km a do ubytovania musím doraziť ešte za svetla.

Zhodila som ten ťažký batoh z pliec a dumala. Skúsila som aj, či ohradník naozaj kope….že ho preskočím..

Au!!!!

Kopal!

Vykríkla som tak, že ma muselo byť počuť až do Bystrice.

Aha…preskočiť ho nedokážem…tak čo mám robiť???!!!

Najprv vošla do mňa zlosť – ako si niekto môže dovoliť len tak mírnix dírnix zahradiť oficiálny turistický chodník? Čo si to dovoľujú?!!!

Od zúrivosti som až dupala nohou a kričala…Kričala, čo to išlo, aby ma bolo počuť až do chalúpky.

Aby mi pomohli….vysvetlili, ako môžem ďalej pokračovať v púti.

Nepomohlo….žiadna odozva. Len krava na mňa kukala divným pohľadom spoza ohradníka.

Keď som sa ukľudnila, začala som uvažovať. Snažila som sa aktivovať aspoň pár mozgových buniek a nájsť riešenie.

….NIČ….vôbec nič….žiadne riešenie mi nenapadlo.

Nuž som zobrala do ruky mobil a začala natáčať video o tejto zapeklitej situácii (celú púť som zdieľala na sociálnych sieťach).

Dotočila som video o tom, aká absurdnosť a nespravodlivosť sa mi stala, kde už som sa nad tým dokázala cez slzy aj zasmiať…

A vtom…. Vtom mi padol pohľad na nejakú čudnú vec tesne vedľa stĺpika ohradníka.

Je toto možné? Rozosmiala som sa na plné ústa.

Je možné, že som to nevidela?

Tá čudná čierna vec bola gumová rukoväť, ktorú stačilo chytiť, odháčkovať a prejsť za ohradník. Keď je človek rozčúlený, frustrovaný, unavený, nevidí. 

Ani keď to má priamo pred nosom.

Nasadila som batoh na plecia, zabrala topánky do ruky, prešla dovnútra ohradníka a rezkým rokom sa pobrala ďalej po chodníku.

Po pár krokoch som si uvedomila, že som na kravu zabudla a milá krava na mňa neveriacky pozerá, že si to štrádlujem okolo nej.

Stislo mi zadkom, lebo bola obrovskááááá, ale hrdinsky som kráčala ďalej, kútikom oka pozorujúc, či sa za mnou nerozbehne.

Nerozbehla. Stála ako prikovaná.

Odľahlo mi.

Prešla som asi 70 metrov a nakúkala, či niekoho nezbadám pri chalúpke, ktorá bola bokom od cestičky.

Zobrala som mobil do ruky, že natočím video o tom, ako som pol hodiny riešila zapeklitý problém, ktorý v podstate neexistoval a odfotím si prekrásnu chalúpku.

Ako tak rozprávam a pozerám sa na seba do toho mobilu, zrazu vidím v pozadí, že sa tam niečo hýbe. Obzriem sa….a….dobre vidím? Milá krava si to páli mega rýchlosťou priamo ku mne. 

Nechala mi náskok así 100m, nasadila rýchlosť afrického šprintéra a približovala sa ako keď zapneš zrýchlený zoom na kamere.

A do kelu! Stuhla mi krv v žilách…

Schytila som do obidvoch rúk turistické paličky a najrýchlejšou chôdzou ako to len išlo s 15kg batohom, som zišla z cestičky a vbehla do poľa s jedinou prosbou k nebesiam: Nech si ide ďalej po ceste a mňa nechá na pokoji.

Nebesia ma vyslyšali.

Krava pokračovala ďalej po cestičke asi 100km rýchlosťou a mňa oblial pot, keď som si uvedomila, že priamy stret by bol asi fatálny.

Až potom som si všimla doráňané nohy od strniska, po ktorom som pidlila  bosými nohami. Až keď som bola v bezpečnej vzdialenosti, predýchala som tento šok a začala som cítiť bolesť z krvácajúcich rán.

NedajBože horšie, pomyslela som si a putujúc ďalej som dumala nad tým, prečo sa tá krava tak divne chovala a čo mi tým chce Vesmír povedať.

Nuž prečo?

Lebo to bol býk!

Dozvedela som sa to až večer, keď som vyvesila na Instagram video o krave a kamoš mi napísal: Mimi, ale však to je býk! Ty si to nevedela?

Nevedela!

Ja viem…je to neuveriteľné, ale fakt som bola presvedčená, že je to veľká krava, pretože som sa dovtedy nikdy so živým býkom zoči-voči nestretla.

Keby som to vedela, zachovám sa úplne inak…

Keby som to vedela, nemám doráňané nohy a nemusím predýchavať šok.

Keby som to vedela…

……………..

Milí moji, prečo vám to píšem?

Bol to môj najsilnejší a najnebezpečnejší zážitok z celej 400km púte. Bol to môj prvý (a aj posledný) reálny stret so živým býkom.

Bola som ako neskúsený toreador, ktorý si len zázrakom zachránil život….lebo však červená sukňa a červený batoh na chrbte boli ako červená šatka toreadora na dráždenie býka, že?

O pár dní máme NOV V BÝKOVI….a všetci sme ako tí toreadori.

Stretneme sa všetci zoči-voči energii býka, ktorá nás už ovplyvňuje, a pri NOVe vrcholí. Pri NOVe býk ukazuje svoju najväčšiu silu.

Keď býka poznáš, vieš sa s ním skamarátiť a urobiť si z neho spojenca. Dokážeš byť víťazom, ako skúsený toreador.

Keď ho nepoznáš, nerozumieš mu, nie si na neho naladená, môžeš zažiť podobné šoky ako ja na púti. Lebo celý ten príbeh je do bodky o témach, daroch a výzvach, ktoré so sebou býk prináša.

Dopodrobna vám o nich poviem v utorok o 19 hod. na workshope

NOV V BÝKOVI. A prežijeme si spolu aj NOVovú meditáciu a NOVový rituál, nech sa naladíš sa na jeho nôtu. 

Aby sa ti po prekročení NOVovej brány kráčalo NOVým územím ľahko a hravo v spoločnosti kamoša býka.

Na workshop NOV v BÝKOVI sa prihlás tu >>>

„Ahoj Miriam. Máš môj obdiv. Vždy vymyslíš úžasnú vec.

Dakujem za tieto témy. Oslovila ma časť o vnútornom muzovi/zene najviac, samozrejme aj všetko ostatné je super Ďakujem za to.“

Katka 

„…musela som si ho pozriet az zo zaznamu vecer a bol perfektny. Az neuveritelne, ako nas ovlpyvnuju energie. Ja som tiez jedna z tych, ktora som si povedala niekolko krat pocas webinara “ ano, presne, tak to teraz, mam, wow, neverim, ako to vie“ a podobne „aha“ momenty…“

Mima

Uži si aj ty workshop NOV V BÝKOVI >>> 

S láskou

Miriam

P.S. Keby chceš ušetriť peniaze a dostať bonusy a darčeky navyše, mrkni sem >>>

Je to oveľa výhodnejšie.