#VIANOCE Mágia vianočných koláčikov

Svarog = Slnko = Boh

Prvá časť slova „sva“ je odvodená od základu „svätý, svetlo“, čo bolo pre tieto staré národy to isté. Druhá časť slova „rog“ znamená vyhňu, žiar. (Od tohto slova pochádza aj slovo „ražeň/rožeň“).

Kračún a Koleda

Obdobie Vianoc nazývali Slovania Kračún alebo tiež Koleda. Aj v týchto slovách nachádzame magický význam. Kračún znamená vtelenie boha „k Rogu“ – čiže do Slnka.

Koleda je odvodená od posvätného kolesa, kola. Kelti aj Slovania púšťali cez Vianoce z kopca obrovské koleso omotané slamou a zapálené.

Znázorňovalo ročný obeh Slnka, ktoré sa k ľuďom vracia z tmy, aby im dalo úrodu a nový život.

Keď teda budete jesť linecký koláčik, spomeňte si, že je to niečo ako keltské a slovanské sväté prijímanie. Prijímame najsilnejšieho Boha, darcu života.

Figúrky a symboly

Slovania aj Kelti na našom území vyrábali cukrovinky z materiálov, ktoré symbolizovali úrodnosť, a v tvaroch, ktoré mohli vykúzliť ochranu a množenie.

Bielu múku NEpoznali

Bielu múku ani NEpoznali, pretože mleli všetko aj s plevami v ručných mlynoch. Tvorili z medu, sušeného ovocia a tmavej múky vlastnej výroby.

To bolo podstatné, pretože ak chcete požiadať Božstvá, aby sa urodilo na vašom poli, musíte im dať svoju vlastnú múku.

Koleso / Kolo

Symbol kolesa ako Boha bol najviac využívaný.

Ďalšie v poradí potom boli figúrky ľudí a zvierat. Kravy, kozy, ovce a prasiatka znamenali hojnosť pre stáda a chovy.

Ak sa chcelo dievča vydať, urobila si figúrku ženícha.

Ak chcela mať dieťa, vyrábala bábätká.

Obetiny

Podstatné nebolo to, že tieto symboly ľudia zjedia, ale že si dajú tú prácu a na počesť Bohov – a vlastne ako modlitbu – ich vyrobia. Potom ich tiež použili ako obetiny.

(Úplne rovnaký princíp funguje dodnes na Bali, v južnej Ázii s tzv. Obetinkami, ktoré miestni vyrábajú počas modlitieb, dávajú ich ako obetinu Bohom niekoľkokrát denne a vidno ich všade – na ulici, na plážach, v obchodoch…)

Slovania ich vešali na ovocné stromy pre požehnanie sadu, pod krov pre ochranu domu a rodiny, zakopávali na záhradu a na pole do riadkov.

Tiež múka, ktorá zostala, sa vracala krajine. A voda, ktorá zostala po varení (a dokonca aj po umývaní riadu) sa liala do korýtok kravám, aby dobre dojili.

Tieto takzvane pohanské národy nosili aj počas Slnovratu dary do lesa a zakopávali ich pod zelený ihličňan. Ten je symbolom večného života, lebo NEopadáva.  Dary boli prosbou prírode, aby ďalej zostávala v mieri s ľudským pokolením.

Yule

Keltské slovo pre Vianoce znie Yule. Vidíte tu súvislosť s ruskou Jolkou? A aby do seba všetko pekne zapadlo, v keltskom jazyku znamená toto slovo kolo/koleso.

Tajomstvo perníka

Perník dorazil do Čiech v 14. storočí cez Nemecko z Talianska. Tam sa ale dostal od starých Egypťanov, ktorí piekli slávnostný ražný chlieb, do ktorého pridávali med a veľa korenia.

Pôvodne sa volal Peprník

Pôvodne sa volal Peprník, pretože medzi prísadami do cesta sa nachádzal aj korenie/pepr. Aké jasné a logické, že?

Každý perníkár si svoj recept strážil a chránil a rozhodne ho NEprezradil nikomu, kto NEbol rodnej krvi.

Cesto sa nechalo dobre odležať

Cesto na perník sa nechávalo odležať niekoľko mesiacov i rokov. Práve z neho sa dobre vyrábali figúrky a tvary, ktoré však ani v spomínanom 14. storočí NEmali len estetický význam.

Žiadne medovníčky sa NEpiekli len tak. Každý jednotlivý tvar bol kúzlom.

Svätý chlieb

Už na začiatku veku, kedy na našom území žili Kelti, sa na Slnovrat piekol vianočný chlieb. Vtedy ešte v podobe placiek.

Slovania už mali bochníčky a postupne, s rozvojom poľnohospodárstva sa tento obradný chlieb piekol z bielej múky. Bola vzácna a drahá, pretože sa zložito vyrábala.

Ak gazdinke vianočný chlebík praskol alebo sa pripálil, bolo to pre ďalší rok zlé znamenie, preto si dávala záležať, aby bolo všetko, ako má byť.

Pri miesení mlč!

Počas miesenia cesta sa NEsmelo hovoriť. Rodil sa posvätný chlieb, a to bol tajomný obrad, pri ktorom sa NEmá čo tárať!

Mohlo sa však vylepšovať modlitbou.

Počas kysnutia potom gazdinka musela skákať, a čím vyššie, tým lepšie, aby jej cesto vysoko vykyslo.

Zrodila sa Vianočka

Postupom času sa recept na tento obradný chlieb komplikoval, pretože musel vyjadriť viac a viac symbolov. A tak sa zrodila vianočka.

Tvarom pripomína bábätko v perinke, a to NIE JE náhoda. Je to symbol božského dieťaťa, ktoré sa počas Slnovratu zrodí.

9 prameňov

Musela byť upletená z deviatich prameňov.

Spodné štyri symbolizovali živly: oheň, voda, slnko a vzduch.

Prostredné tri boli dary, ktoré dal Boh človeku: rozum, cit a vôľa.

Vrchné dva boli biblické najdôležitejšie hodnoty: Láska a Viera.

Pohania používali vianočný chlieb pri náboženských obradoch. Aj neskôr, v kresťanskej histórii, niesli gazdiné vianočku do kostola, aby jej kňaz pri omši požehnal.

Nakrojiť a rozdávať ju bolo výsadou hlavy rodiny, teda hospodára.

7 druhov koláčikov

Pečivo sa malo začať pripravovať vždy až štyri týždne pred Vianocami, teda začiatkom adventu.

Každá gazdinka mala mať sedem druhov. Presne sedem, pretože to bolo, a stále je, jedno zo šťastných magických čísiel.

Cez Slnovrat, Vianoce, a to po všetky dni trvania sviatkov, nemal žiadny návštevník odísť z domu bez výslužky.

Pamätajte teda, že každý tvar koláčikov je symbol a prosba vyslaná „hore“. Vianočné koláčiky sú magické… a teraz už aj viete, v čom ich mágia spočíva.

Prajem vám príjemné pečenie a maškrtenie koláčikov tiež 🙂

S láskou

Miriam

(Spracované podľa článku Magie vánočního cukroví na portáli Astrohled.cz)

V škole hrou pre dospelákov sa naučíte veci, ktoré vás v škole NEnaučili a potrebujete ich pre šťastný život. Celý rok 2024 ideme v školičke tému hojnosť  a prosperita.

Aby ste aj vy žili v takej hojnosti všetkého druhu, akú si len viete predstaviť.  Do Školy hojnosti tadiaľto

Čo o nej hovoria tí, čo už vyskúšali jej účinky?

Samé príjemnosti ?

“Ďakujem Ti veľmi pekne za vedenie, za to ako mi s citom pomáhaš odhaľovať, čo potrebujem poliečiť v sebe. Už som bola na tejto ceste, takto s vedením mi to ide ľahšie. Sama som sa strácala a veľakrát som nevedela spracovať to ťažké, čo som nachádzala a vzdala som to, v obave, že ma to bude príliš bolieť a nezvládnem to.”

Janka V.