#BYLINKY Truskavec

Je to nezmar, ktorý dokáže vyrásť aj medzi dlažobnými kockami, alebo pretlačiť sa malou dierkou v umelom trávovom koberci pred našim balkónom. Takú silu, húževnatosť a životaschopnosť má v sebe!

Koľkokrát si na neho spomeniem, keď mám vyšťavené životné baterky a chuť frflať 🙂

Počas púte som ho obdivovala a ďakovala mu snáď tisíckrát za mäkkučký koberček na poľnej ceste, po ktorom sa mi kráčalo ako po plyšáku.

Truskavec

Stavikrv vtáčí, ľudovo sa nazýva aj truskavec. Môžeme ho vidieť na chodníkoch, kde tvorí koberce porastu. Používa sa napríklad pri zápale priedušiek alebo pľúc, proti kašľu a tiež ako močopudný prostriedok.

Jemný, nenápadný a takmer všadeprítomný – stavikrv vtáčí, bylinka, ktorú si okolo seba možno ani nevšimnete. Ak sa však na tento poklad zameriate, zistíte, že ho máte všade okolo seba.

Tu sa dozvieš o stavikrve z rôznych uhlov pohľadu

Je to text od Svetlanky z Čarovných darov Zeme. A Svetlanka vie! Nielen to, čo sa dočítate v múdrych knihách. Ona totiž načítava priamo z Vesmírnej energetickej knižnice.

Mrkni na to:

V starých dobách cenený a vážený

Jeho mäkký koberček v okolí príbytku bol považovaný za príbytok víl a domácich škriatkov, pomocníkov, ktorí sa starali o zdravie, hojnosť a lásku obyvateľov domu.

Tieto bytôstky si vytvárajú svoje útočiská v okolí našich príbytkov, pretože ich jedinou túžbou a poslaním je, byť v našej blízkosti, zahŕňať nás láskou a starostlivosťou, vytvárať energiu bezpečia, zdravia a lásky.

Potrebujú nás, aby sa mali o koho starať, pretože tým napĺňajú svoje poslanie a stavikrv, podobne ako zádušník brečtanovitý, je ich domovom.

Ukrývajú sa v mäkkých kobercoch, ktoré vytvárajú tieto bylinky, získavajú z nich silu a nám ukazujú, že je o nás dobre postarané.

A hoci chápem majiteľov domov, ktorí sa snažia vyhubiť stavikrv, ktorý sa s neuveriteľnou húževnatosťou snaží udomácniť v škárach medzi zámkovou dlažbou, zároveň je mi smutno.

Keď vidím, ako tým sami sebe bránia v zabezpečení hojnosti, zdravia a lásky, keď ničia domovy malých prírodných pomocníčkov, ktorí by im v tom s radosťou pomohli.

Duch stavikrvu vtáčieho je skromná a pokorná liečiteľka, ošetrovateľka, ktorá je hlboko oddaná službe a uzdravovaniu, zodpovedá archetypu Cheirona (nie nadarmo svoj najväčší rozkvet a silu prežíva v septembri – v mesiaci Panny, ktorej tento zranený liečiteľ vládne).

Pozýva nás sadnúť si, alebo ľahnúť na mäkký koberček, ktorý stavikrv vytvára všade, kde sa udomácni a uzdraviť svoje boľačky, staré krivdy, ktoré sa často prenášajú z generácie na generáciu a spôsobujú, že strácame životnú energiu v spomienkach na to, kto nám kedy a ako ublížil.

Emocionálna sila stavikrvu

Oblasťou, v ktorej stavikrv najvýraznejšie prejavuje svoju emocionálnu silu, sú zranenia, ktoré si vytvoríme vo vzťahoch s inými ľuďmi.

Ak sa trápime pocitom krivdy, ktorú nám spôsobilo správanie nášho blížneho, a dlhodobo nedokážeme túto krivdu „stráviť“, žalúdok na to reaguje zvýšenou produkciou žalúdočných kyselín, čo spôsobuje žalúdočné vredy a krvácanie zo žalúdočných stien.

Krvácanie z obličiek je na emocionálnej úrovni spôsobené neuzdravenými zraneniami, strachmi a závislosťami na vzťahoch s okolím, najmä však očakávaním, že človek, ktorý nám spôsobil citovú bolesť, ju musí aj uzdraviť.

Takéto očakávanie vyvoláva na úrovni centra vzťahov silné energetické prepojenia, cez ktoré nám uniká životná energia a s každou kvapkou sily sa zväčšuje očakávanie voči tomu druhému, nasledované krivdou, ak napriek nášmu očakávaniu tento človek nerobí nič preto, aby našu bolesť zmiernil, alebo uzdravil.

Poznáte ten pocit:

„Ty si mi to urobil, teraz MUSÍŠ urobiť niečo, čím to odčiníš a uzdravíš ma. Veľkoryso ti dávam šancu, aby si to napravil.“?

Tak to je signál, že potrebujete stavikrv.

Pretože to, čo v tejto chvíli považujeme za veľkorysosť, je v skutočnosti pocit obete, bohato okorenený pýchou, keď do situácie vstupujeme z pozície:

„Ja som ten, komu bolo ublížené a ty si ten zlý, ktorý ubližuje, ale ja budem ešte lepší a dám ti príležitosť to napraviť, aby som ti mohol odpustiť.“

Najhoršie, čo pre nás v tejto chvíli môže druhá strana urobiť je, že sa skutočne začne snažiť, aby nám spôsobenú bolesť uzdravila, lebo tým nás len utvrdí v pocite obete a bludný kruh vinník – obeť sa uzavrie.

A najlepšie, čo v tejto chvíli môžeme urobiť sami pre seba, je otočiť svoj vnútorný zrak preč od tejto situácie, aj od daného človeka a obrátiť pohľad do nášho vnútra, preskúmať bolesť a pochopiť, čo nám chce povedať.

Prečo vždy, keď sa ťa dotknem, cítim bolesť? Prečo si spomínam na všetky situácie, v ktorých mi niekto ublížil?“

Múdra liečiteľka sa jemne usmieva..

„A ako inak si máš svoju bolesť uvedomiť?“

Musím ti ju pripomenúť, aby si zistila, že ju v sebe máš – keby neexistovala, tak ju necítiš. Ale tým, že ju pocítiš, nemáš inú možnosť, ako si ju uvedomiť.

Keď je tvoje telo zranené a ty o tom nevieš, pretože si stratila spojenie so svojím telom, nevnímaš jeho signály, bolesť ti pripomenie, že sa potrebuješ uzdraviť.

A rovnaké je to aj s tvojimi pocitmi – najprv musíš bolesť cítiť, aby si vedela, aké zranenie máš uzdraviť.

„Zamyslela som sa nad týmito múdrymi slovami. Ak mi niekto spôsobí bolesť, vlastne mi tým pomáha?“

„Presne tak, dieťa moje,“ pripomína mi duch stavikrvu s jemnosťou a súcitom, ale zároveň bez zbytočnej ľútosti.

„Všimla si si, že v slove ublížiť, je ukrytá blízkosť? Keď ti niekto u-blíži, vlastne ťa pri-blíži k sebe samej, núti ťa vrátiť sa k tvojim vlastným pocitom, uvedomiť si, že sama sebe spôsobuješ bolesť a on je len zrkadlom, ktoré ti tvoju bolesť odráža.“

Problémom ľudskej mysle je, že sa dookola točí okolo bolesti, namiesto toho, aby sa ju pokúsila uzdraviť. Hľadáš odpoveď na to, prečo ti ten človek ublížil, namiesto toho, aby si sa opýtala, čo sa skutočne stalo…

„A čo sa teda skutočne stalo?“

„To, o čom si myslíš, že si tomu človeku odovzdala, si v skutočnosti nedávala – obchodovala si. Dala si mu to s očakávaním, že sa ti tvoj dar vráti, ale v takom prípade nehovor o dare.“

„Pretože ak chceš dať niekomu dar, rob to s vedomím, že ho možno neocení, že ho zničí alebo zahodí. Dávala si lásku, oddanosť, ponúkla si pomoc a teraz sa cítiš ukrivdená, že ju nedokázal vrátiť späť? Ak si ju chcela vrátiť, tak o akom dare hovoríš?“

Cítila som, že duch stavikrvu zatína do živého. Spomenula som si na všetkých, ktorým som odovzdala svoju lásku, pozornosť a starostlivosť v nádeji, že ma budú ľúbiť.

Otvorili sa všetky staré rany a ja som cítila bolesť, ktorá ma požierala zvnútra. Vždy, keď som dávala v nádeji, že budem milovaná, som očakávala protihodnotu, očakávala som, že môj dar bude ocenený.

„A čo mám teda robiť? Ako mám dávať, aby som necítila bolesť a krivdu, keď sa mi to, čo dávam, nevracia späť?“ Duša stavikrvu sa zamyslela.

„Túto odpoveď musíš hľadať u iných byliniek, ja som tu na to, aby som ti pomohla bolesť uzdraviť. Pretože kým ju neuzdravíš, márne budeš hľadať odpovede.“

„Vy ľudia ste zvláštne bytosti, všetko robíte naopak. Keď hľadáš odpovede a návody vo chvíli, keď si zranená a cítiš bolesť, zbytočne strácaš silu.“

„Predstav si, že ťa niekto bodne nožom – nezáleží na tom, či zámerne, alebo náhodou, či si uvedomuje, že ti spôsobuje bolesť, alebo len nevie s nožom zaobchádzať, prípadne je príliš nesústredený a ani si neuvedomuje, že má ten nôž v ruke, neuvedomuje si ani tvoju prítomnosť vo svojej blízkosti, jednoducho sa otočí a zasiahne ťa.“

„Ty cítiš bolesť, vidíš, že sa ti z rany rinie krv, cítiš, ako ti ubúda sila. Čo urobíš?“

„Zastavím krvácanie, to je predsa jasné“, až ma zarazilo, že sa ma na takú zbytočnú vec pýta.

Duša stavikrvu sa mi zahľadela hlboko do očí

„A čo robíš, keď sú zranené tvoje pocity? Pozri sa teraz na seba svojím vnútorným zrakom a povedz mi, čo vidíš.“

Precítila som svoje energetické telo a videla som, ako z môjho vitálneho centra odchádza silný prúd životnej energie, moje emocionálne telo bolo pokryté väčšími i menšími otvorenými ranami, z ktorých unikala moja sila.

Všimla som si, že keď myslím na to, že som bola zranená, keď premýšľam nad človekom, ktorý mi zranenie spôsobil, keď sa v spomienkach vraciam k prežitej bolesti a pýtam sa, prečo mi to urobili, rany krvácajú ešte silnejšie a moja životná energia ma opúšťa.

Vedela som, čo musím urobiť – uzdraviť sa, zastaviť krvácanie, zabudnúť na všetkých okolo seba a postarať sa o to, aby som bola zdravá a silná. Ticho, teplo, tekutiny, tíšenie bolesti… základné pravidlá prvej pomoci.

Cítila som, ako sa vraciam k sebe, uvedomila som si, že keď ma niekto fyzicky zraní, nebudem sa ho pýtať, prečo to urobil, nebudem pátrať po jeho zámeroch, premýšľať, či to urobil úmyselne, alebo náhodou, ale nájdem si tiché miesto a s láskou si ošetrím ranu, aby viac nekrvácala.

S citovými zraneniami som robila pravý opak – naháňala som toho, kto mi ublížil, aby som zistila, prečo to urobil, neustále som premýšľala, čo sa stalo, dokonca som od toho človeka očakávala, že musí uzdraviť zranenie, ktoré mi spôsobil..

..hľadala som odpovede na otázku, ako môžem v budúcnosti zraneniu zabrániť, ale neurobila som to, čo bolo v tej chvíli najdôležitejšie.

Bolesť, ktorú som cítila, konečne splnila svoju úlohu

Vrátila ma k sebe samej.

Prinútila ma uvedomiť si, že krvácam a potrebujem sa uzdraviť, na všetko ostatné bude čas potom.

Videla som, že niektoré rany v mojom emocionálnom tele sú čerstvé a krvácajú, iné sú staré a zapálené, v niektorých boli hnisavé ložiská.

„Uzdravenie starých zranení, ktoré hnisajú alebo sú zapálené, trvá dlhšie, hnis treba vytlačiť, ranu vydezinfikovať a bude to bolieť“, pripomenula mi duša stavikrvu.

„Toto nie je moja úloha, hoci aj pri tom viem pomôcť, ale účinnejší sú iní moji bratia a sestry z rastlinnej ríše. Pozri sa teraz na tie rany, ktoré krvácajú a postaraj sa o ne.“

„Potrebuješ späť získať silu, aby si mohla uzdraviť tie, ktoré si vyžadujú viac starostlivosti, kým budeš slabá, kým ti tvoja životná energia bude unikať, nebudeš mať dosť síl postarať sa o tie ostatné.“

Niečo v mojom vnútri pochopilo, hoci som tomu celému ešte na vedomej úrovni nerozumela. Ak cítim, že mi uniká moja životná energia, ak krvácam, musím sa predovšetkým postarať sama o seba, nechodiť po svete s krvácajúcimi ranami.

Potrebujem lásku, starostlivosť a súcit – a jediný, kto mi ich môže dať, som ja sama. Nie je čas ukazovať okoliu moju bolesť a čakať, že ju niekto uzdraví.

„Čo mám teraz robiť? Ako mám zastaviť krvácanie?“ Múdra ošetrovateľka otvorila náruč.

„Ľahni si a dovoľ mi, aby som ti pomohla. Tak, ako uzdravujem krvácanie tvojho tela, ukážem ti, ako zastaviť únik energie v tvojom emocionálnom tele.“

Ľahla som si na mäkký koberec stavikrvu

Uvedomenie prišlo okamžite – najlepší liečiteľ je láska.

Ako si ju mám prejaviť? Akú podobu lásky potrebujem, aby moje zranenia prestali krvácať?

„Milované dieťa, vy ľudia prejavujete tak málo súcitu sami sebe, že ste už zabudli, čo skutočne potrebujete. Vlastne očakávate, že ten, kto vám spôsobil bolesť, bude hľadať cesty, ako ju uzdraviť a vy si z nekonečného poľa rôznych foriem jeho správania možno konečne nájdete, čo skutočne potrebujete.“

„Ale toto je úloha každého z vás – vedieť, čo vás uzdravuje, akým spôsobom si potrebujete prejaviť súcit a lásku, neexistuje jeden recept pre všetkých. Ak nevieš, čo ťa uzdraví, skúšaj všetko, čo by si očakávala od iného človeka…“

Hmmm… chcela by som, aby sa mi ospravedlnil, aby uznal moje právo cítiť bolesť… Možno, aby mi kúpil darček? Alebo, aby sa mi prihováral láskavými slovami, objímal ma, prejavil mi úctu?

Možno všetko naraz… Začala som si v duchu hovoriť krásne slová, prihovárala som sa sama sebe s láskou, ospravedlnila som sa sama sebe za to, že som sa viac starala o to, aby som vyhovela požiadavkám iného človeka, než o to, aby som včas zastavila neúctivé a zraňujúce správanie.

Požiadala som samú seba o odpustenie, že som opustila svoje vlastné potreby, odložila bokom svoje sny a túžby, že som sa nestarala s úctou o svoje pocity, že som samu seba nepodporila, že som samu seba kritizovala a urážala.

A láska, ktorú som si prejavila, bola tou najlepšou liečiteľkou. 

Pochopila som, že to, čo mi spôsobuje únik životnej sily, nie je zranenie samotné, ale to, že ho nechávam otvorené a neuzdravené a očakávam, že ho uzdraví niekto iný.

Tým ostávam svojou energiou pripútaná k situácii, ktorá ho spôsobila, alebo k človeku, ktorý ho spôsobil. A mojou prvou úlohou, aby sa životná energia mohla obnoviť, je postarať sa o vlastné uzdravenie, zastaviť tento únik, odpojiť sa od situácie, alebo človeka, ktorý ma zranil.

Až potom môžem preskúmať, na čo ma chcela moja bolesť upozorniť.

Duch stavikrvu nám pomáha zahojiť ranu

Pomáha nám zastaviť únik životnej sily, emocionálne krvácanie. Bolesť nás vráti k sebe samým, do prítomnosti a práve tam sa má začať proces uzdravovania.

Pri krvácaní z maternice, spôsobenom neprijatím a zranením ženskej energie, najlepšie účinkuje v kombinácii s alchemilkou, nátržníkom a myším chvostom.

Krvácanie z obličiek a močových ciest, spôsobené zraneniami v blízkych vzťahoch, uzdravuje spoločne s prasličkou, zlatobyľou a lipkavcom syridlovým.

Pri krvácaní zo žalúdka a čriev, spôsobenom krivdou, ktorú nedokážeme stráviť a zožiera nás vo vnútri, ho zmiešajme s harmančekom, myším chvostom, železníkom a zemežlčou, pre lepšiu chuť môžeme pridať ku každej zmesi medovku alebo materinu dúšku.

Tento text napísala Svetlana Oboňová Göthová, autorka FB stránky Čarovné dary Zeme.

S láskou

Míriam

V škole hrou pre dospelákov sa naučíte veci, ktoré vás v škole NEnaučili a potrebujete ich pre radostný život v láske a hojnosti. Cesta vedie tadiaľto

Čo o nej hovoria tí, čo už vyskúšali jej účinky?

Samé príjemnosti ?

“Ďakujem Ti veľmi pekne za vedenie, za to ako mi s citom pomáhaš odhaľovať, čo potrebujem poliečiť v sebe. Už som bola na tejto ceste, takto s vedením mi to ide ľahšie. Sama som sa strácala a veľakrát som nevedela spracovať to ťažké, čo som nachádzala a vzdala som to, v obave, že ma to bude príliš bolieť a nezvládnem to.”

Janka V.