#ASTRO Nov v Rybách – marec 2022

Novové energie na nás intenzívne pôsobia niekoľko dní pred a niekoľko dní po nove. Zvyčajne 2-3 dni ich naozaj bytostne cítime.

Opäť vám prinášame pohľad a vhľady k tejto udalosti od vedmy Svetlanky Oboňovej Göthovej, pretože vám iste objasnia mnohé veci, ktoré sa vám dejú (alebo diali), aby ste ich mohli pochopiť a spracovať.

Aby vo vašom vnútri aj vašom okolí nastal mier, radosť, pohoda.

Nov v Rybách

Posledné Novolunie pred Jarnou Rovnodennosťou bolo vždy považované za najmagickejšie v roku. Možno preto, že je úplne iné, než tie ostatné, nemotivuje nás k upratovaniu a vedomému prepúšťaniu, skôr naopak.

Motivuje nás k absolútnemu prijatiu a rozpusteniu všetkého, čo nás ťaží, v dokonalej, bezpodmienečnej láske a súcite. Voči sebe, aj voči svetu, pretože tento deň v sebe nesie esenciu Jednoty všetkého Stvorenia.

Ryby – majsterky prítomného okamihu, všeobjímajúcej lásky, súcitu a pochopenia, ktoré prestupuje celým vedomím, nám ponúkajú svoje dary a príležitosti. 

Hoci, aby som ich neglorifikovala – majú aj svoju druhú stranu, tú sebaľútostivú, nespoľahlivú, mystifikujúcu, so sklonmi k závislostiam.

Pripomínajú nám, že obe polarity sú našou súčasťou a v očiach Stvoriteľa sú rovnako milované, ako dve rybky v znaku tohto znamenia – symbolu dokonalej jednoty a celistvosti v premenlivosti bytia.

Archetyp Rýb nie je bytosť z tohto sveta – nemá potrebu (ani schopnosť) analyzovať minulosť, ani robiť plány do budúcnosti.

Je to bábätko v maternici, ktoré vie, že už existuje, nepotrebuje nič, len výživu matky, v tme a tichu si vychutnáva čisté bytie a sníva svoje veľké sny s neoblomnou vierou v to, že celý život vyzerá práve takto..

Pohodlie, láska, teplo, výživa..

Novolunie v Rybách v sebe nesie práve túto energiu – vieru v to, že je o nás vždy postarané, že sme dokonale milovaní a prijatí silou, ktorá nás stvorila.

A potenciál, prijať samých seba, rovnako, ako nás prijíma a miluje Božstvo – bez podmienok, bez hodnotení, bez nárokov na seba, na okolie, na život..

Čisté vedomie, že každá bytosť na tejto Zemi, žiť tento život a našou jedinou úlohou je, otvoriť náruč darom, ktoré nám prináša a vychutnať si ich.

Tohtoročné Novolunie v Rybách nastáva v stredu 2. marca, približne o 18:35 keď sa Luna so Slnkom stretnú – či, v rybej terminológii – splynú v jedno.

Už samotné rybie Novolunie nepraje logike, racionalite, plánovaniu, upratovaniu a všetkým tým ostatným „anti-rybím“ témam, dáva však úplne inú príležitosť.

Splynutie Slnka a Luny v Rybách nám totiž každý rok prináša príležitosť úplného reštartu, zásadných zmien vo vedomí, vyčistenia nášho emocionálneho oceánu a vytvorenie priestoru pre celkom nový životný príbeh.

Emocionálny oceán

Teritóriom, ktorému Ryby vládnu, je náš emocionálny oceán – osobný aj kolektívny. Novolunie nám dáva príležitosť, ponoriť sa do najtmavších hĺbok nášho oceánu a vytiahnuť odtiaľ všetky naše nechcené časti, aby boli v láskavom objatí Slnka a Luny v Rybách objaté, preľúbené a rozpustené.

V tomto čase sa v nás, v každej našej bunke, aktivujú a uvoľňujú mnohé pocity strachu, bezmocnosti, neistoty, ohrozenia a ďalšie, ktoré boli do buniek nášho tela uložené od všetkých generácií našich predkov, po mnoho stáročí a tisícročí existencie ľudstva.

Každá skúsenosť, ktorá vyvolala pocit ohrozenia, strachu a bezmocnosti sa uložila do genetického kódu a bola odovzdávaná z generácie na generáciu. Takto uložené emócie vždy čakajú, nechcené a zatlačené na tmavé dno oceánu, na toho potomka, ktorý ich vytiahne na svetlo a bude mať odvahu a silu, vedome ich precítiť, uznať, objať a uvoľniť.

Kým sa tak nestane, vždy budú cez program prežitia, uložený v bunkách, ovplyvňovať naše konanie, budú „hýbať naším telom“ rovnako, ako hýbali našimi predkami a aktivovať konanie, motivované strachom a bezmocnosťou.

Možno sa zdá, že to opakujem veľmi často, ale čoraz viac mám pocit, že je to najrýchlejšia cesta k transmutácii na všetkých úrovniach.

Dovoliť si, cítiť SA… cítiť SA/SEBA tak, ako sme sa nikdy nechceli cítiť a práve tento odpor k tomu, ako SA/SEBA cítime, nás viedol ku konaniu, ktorým sme vytvárali len viac odporu.

Dokonca aj u niektorých terapeutov som sa stretla s tým, že „toľko už som na sebe pracoval a stále ma prepadajú takéto emócie… čo ešte mám urobiť, aby som ich necítil?“.

Ak je zmyslom práce na sebe snaha, necítiť SA/SEBA v bolesti, strachu, bezmocnosti, vine … , obávam sa, že sme cestu sebapoznania celkom nepochopili.

Pre mňa je zmyslom tejto dobrodružnej cesty práve to, že sa na nej učím, vidieť, vnímať a cítiť SEBA v každej situácii. A znamená to aj, vytiahnuť z dna emočného oceánu všetky tie podoby seba, ktoré tam boli roky a stáročia zatláčané.

Dovoliť si, cítiť SA aj bezmocná, aj vystrašená na smrť, aj neistá, aj porazená a ponížená, aj vinná či ľutujúca sa. Uznať všetky tieto časti seba a prijať ich ako svoju súčasť, pretože ňou sú… a žiadnu z nich neseparovať.

Vnútro ako paralela s vonkajšími udalosťami

Veľmi silno sa mi ukazuje paralela s aktuálnou situáciou – ako sa vonku odráža to, čo sa odohráva v našom vnútri, keď SA/SEBA nechceme cítiť, vnímať a uznať.

Vždy, keď potlačíme nejakú časť seba, ktorú nechceme cítiť, obvykle preto, že sa bojíme, že s ňou nebudeme milovani, táto časť ostane separovaná. Keďže potrebuje byť uznaná, vypočutá, potrebuje sa cítiť dôležitá a milovaná, bude si pýtať našu pozornosť.

Preto si povolá na pomoc hrdinu – tú časť nás, ktorú vytvorila na svoju obranu. Tento hrdina vytvorí konflikt s tou časťou nás, ktorá sa cíti dôležitá, zaujímavá, hodná lásky, teda tou, s ktorou sme sa identifikovali.

Úlohou hrdinu, v tomto procese je, podporiť nemilovanú a nechcenú, separovanú časť, aby bola videná, aby sme si ju vypočuli, rozpoznali jej potreby a naplnili ich, aby mohla byť našou láskou a pozornosťou uspokojená a integrovaná do našej osobnosti.

Samozrejme, konflikt medzi jednotlivými časťami nás je projektovaný do okolia a časť, ktorú sme „separovali“ podvedome vyhľadávame u ostatných, aby sme sa jej mohli postaviť na odpor.

V tej chvíli, keď uznáme a prijmeme separovanú časť, keď ju prijmeme celým svojím srdcom ako svoju súčasť, hrdina sa pridá do procesu zjednotenia a spoločne vytvoríme celistvú bytosť, schopnú konať z priestoru jednoty a prijatia, namiesto priestoru odporu a snahy, ovplyvniť situáciu tak, aby sme nemuseli cítiť sami seba, teda odmietnuté a separované časti seba.

Len si predstavme, že by sme si všetci dovolili, cítiť SA porazení a ponížení – hrdina by už nemusel investovať svoju energiu do potreby dosahovať víťazstvá a poraziť niekoho iného.

• Keby sme si dovolili, cítiť SA neistí a neschopní, hrdina by mohol prestať plytvať energiou na dokazovanie našej „pravdy“.
• Keby sme si dovolili, cítiť sa bezmocní, hrdina by už nemusel dokazovať a presadzovať svoju moc.
• Keby sme si dovolili, cítiť sa menejcenní a nedostatoční, náš hrdina by prestal túžiť po tom, získať to, čo má niekto iný a zameral by sa na rozvíjanie našich vlastných darov.

Aké zmeny by nastali v nás – a cez nás v kolektívnom poli?

S každým urovnaním konfliktu v našom emocionálnom oceáne, s každým zMIERením sa so všetkým, kým sme a zjednotením sa so svojimi „separovanými“ časťami, aj svojím hrdinom, očistíme kolektívne vedomie od našej „dávky“ konfliktu a odporu a prispejeme svojím príbehom zMIERenia a zjednotenia.

V slnečnom období Rýb si viac, ako inokedy, uvedomujeme (či sme cez emócie nútení si uvedomovať), že všetci plávame v jednej plodovej vode, v maternici Vesmíru, z ktorej sa v každom okamihu tvorí a rodí nové ľudstvo. Aké bude a aký príbeh vytvorí, o tom spolurozhodujeme všetci, každý svojím príbehom.

Akými emóciami v každej chvíli obohacujeme plodovú vodu, takými emóciami bude naplnené zrodené dieťa.

Nemáme zodpovednosť za to, ako sa rozhodujú, čo si myslia, cítia a konajú iní, len za to, čím prispievame my. Táto zodpovednosť je zároveň našou mocou, tou, ktorou môžeme ovplyvniť kolektívne pole, ak ju prijmeme a uchopíme.

Preprogramovávanie vedomia

Už dosť dlhý čas sa mnohí kúpeme v naozaj v silných a náročných energiách – bolesti v tele, únava, poruchy spánku, zvýšená chuť, alebo naopak, nechuť do jedla, potreba samoty, silné emócie si mnohí z nás odživajú dni, mesiace aj niekoľko rokov.

V slnečnom období Rýb to môžeme vnímať ešte o čosi intenzívnejšie. Prebieha v nás čosi, ako defragmentácia disku – alebo masívne preprogramovávanie, takže nás občas veľký „Programátor“ potrebuje vyradiť z bežnej prevádzky.

Uvoľňujú sa spojenia so starými príbehmi, ktoré sme si vytvorili, aby mohli prebehnúť hlboké zmeny vo vedomí. Prechádzame rozpadom starých konštrukcií, na ktorých sme postavili svoje príbehy – tie osobné, aj príbeh ľudstva, ktorý spoločne vytvárame.

Mentálne a emocionálne spojenia so starými príbehmi sa cez naše fyzické, mentálne a emocionálne telá, uvoľňujú z našich osobných príbehov, z rodovej pamäte, z poľa kolektívneho vedomia.

Čím širšia je úroveň nášho vedomia, tým širšie spektrum zachytávame, tým viac sa toho cez nás prečisťuje. Čokoľvek, čo sa cez nás uvoľňuje, si zaslúži uznanie, úctu a prijatie v láske.

Práve uvoľnenie, bytie, pokojné prijatie a jednota so všetkým, čo je, sú esenciou Rýb počas tohto Novolunia môže nastať práve ten magický moment, keď sa stretnú Luna a Slnko v našom srdci.

Keď sa zjednotí naša podvedomá potreba lásky, súcitu a mieru s našou vôľou… keď uveríme, že môžeme zmeniť náš starý príbeh, ktorý úzkostlivo ukrývame v našom vnútri, tým, že si dovolíme SA cítiť – a premeniť vnútorné prostredie a tým vibračné pole, ktorým vytvoríme novú realitu.

Uvedomiť si svoju vnútornú pravdu, prijať ju celou bytosťou a dovoliť si, s jej prijatím vytvoriť príbeh, ktorý si naozaj zaslúžime žiť.

Tak vyzerá potenciál nadpozemskej viery Rýb – viery, že naozaj môžeme byť milovaní, prijatí, žiť v hojnosti, úcte, že sa môžeme cítiť bezpečne a zažívať radosť… Že sme dokonalé bytosti, pretože Sila, ktorá nás stvorila, nemôže stvoriť niečo nedokonalé.

Objať naše zranené vnútro s láskou a súcitom Rýb, poľutovať, pohýčkať, postarať sa o jeho potreby a vypočuť si, aký nový príbeh túži žiť, aby sme ho mohli v hmote vytvárať každou myšlienkou, slovom a každodenným konaním.

A úplne rovnako pristúpiť aj k ľuďom okolo seba. Ak sa otvoríme „rybiemu“ súcitu a láskavosti, môžeme cez ne úplne premeniť vzťahy s inými ľuďmi, nie vo vonkajšej forme, ale v našom vnútri.

Keď uvidíme zranenia našich blízkych, pod škrupinou ich obranných mechanizmov a pozrieme sa na nich pohľadom lásky, pochopíme, že sú rovnakí, ako my, že ich správanie je výsledkom príbehu, ktorý si stvorili vo svojom vnútri a uverili mu.

Uvoľnenie všetkých sľubov

K Novoluniu v Rybách patrí vždy uvoľnenie všetkých sľubov, ktoré sme vyslovili voči sebe aj iným, ale aj prepustenie všetkých starých zámerov, plánov a ambícií, predstáv o tom, kým sme a kým by sme mali byť – podľa našej mysle, aj podľa predstáv ostatných.

Rozpustiť a nechať odplynúť všetky príbehy, ktoré sme si v našich myšlienkach vytvorili o sebe, o svojom živote, uvidieť sami seba Božími očami, to je najväčší dar tohto magického obdobia.

Po okamihu Novolunia je najlepší čas na vysnívanie si nového príbehu – skúsme si v stredu večer a po nasledujúcich 24 hodín predstaviť život, ktorý postavíme na jedinej univerzálnej viere – že sme dokonalé, milované a milovania-hodné Božie deti, ktoré majú prirodzené právo žiť Lásku, mier, radosť… Že ako milované Božie deti vlastne nemôžeme žiť iný, než dokonale preľúbený Život.

Ako by vyzeral náš život, keby sme sa považovali za dokonalé bytosti, ktoré sa cítia v prostredí lásky, mieru, súcitu a radosti, ako ryby vo vode ?

Snívajme vo veľkom, predstavme si tú najkrajšiu verziu vášho života… kedy, keď nie na Novolunie v Rybách?

Môžete si dokonca takýto príbeh svojho vysnívaného života nakresliť a odložiť, alebo napísať do pekného zošita, ktorý vám pripomenie, že váš život si zaslúži ten najkrajší obal, pretože má úžasný obsah.

Tvorenie nášho príbehu

Veľkú silu v týchto dňoch má spoločné tvorenie príbehu ľudstva.

V období Rýb, v čase pred jarnou Rovnodennosťou, si ľudia v komunitách vytvárali spoločné sny a príbehy, nahlas snívali o tom, aký úžasný bude nasledujúci rok, čo sa im podarí, bojovníci snívali o hrdinských činoch, ktoré vykonajú pre svoju komunitu, roľníci o bohatej úrode, ktorú sa im podarí vypestovať, ženy o kráse, ktorú spoločne vytvoria, o bezpečí pre svoje deti..

Tieto vysnívané príbehy udržiavali ducha komunity a vytvárali matrice, podľa ktorých sa zhmotňoval príbeh komunity v nasledujúcom roku.

Konštalácia tohtoročného Novolunia praje „rybiemu“ tvoreniu vízií láskyplného života ešte viac, než inokedy – v blízkosti objímajúcej sa dvojice Slnka a Luny sa v náručí Neptúna rozplýva aj Venuša.

Ich vzájomné splynutie a preľúbenie prináša jedinečnú energiu, kedy sa naše osobné túžby zlievajú s kolektívnym snom, s veľkou Víziou „rybičkovského“ sveta, nekonečného Bytia v láske, bezpečí, mieri.

V aktuálnej situácii je možno ešte dôležitejšie, než kedykoľvek doteraz, využiť tento potenciál Novolunia v Rybách.

Dovoliť si, vytvárať v každom okamihu MIER v sebe samých, napĺňať svoje vnútro hlbokým prijatím a zjednotením všetkého, kým sme, v tomto mieri a prijatí SEBA tvoriť svoj nový príbeh a tým spoluTvoriť nový príbeh ľudstva.

V tejto súvislosti si uvedomujem, aké je nesmierne dôležité, udržiavať sa v energii lásky, pokoja a aj radosti… Vnímam totiž okolo seba zdeformovanú potrebu „solidarity“ s trpiacimi, ktorá sa prejavuje tým, že si ľudia nedovoľujú radovať sa, tešiť sa z prítomných radostí, alebo na budúce zážitky.

Avšak ťažko chorému človeku nepomôžeme tým, že „solidárne“ tiež ochorieme, alebo tým, že si k nemu sadneme a budeme plakať nad jeho osudom, ale prospejeme mu tým, že mu spríjemníme čas liečenia, či možno aj umierania.

Ani mŕtvemu neprejavíme „solidaritu“ tým, že tiež umrieme, ale môžeme uctiť jeho pamiatku spomínaním na radostné chvíle, ktoré sme s ním zažili…

Tak ani ľuďom, ktorých zasiahli boje, nepomôžeme tým, že prestaneme „solidárne“ žiť svoju radosť, ale viac prospejeme tým, že do kolektívneho vedomia prispejeme energiou lásky, pochopenia, súcitu a radosti, z ktorých môžu v beznádeji a neistotu načerpať silu.