Vieš aké zvyky majú v okolitých krajinách Európy?
Keď som bola malá, myslela som si, že všade to majú na Vianoce tak, ako my. V každej rodine na Slovensku, v Európe, vo svete. A ako som sa mýlila?
Figu borovú!
Všade je to úplne inak.
NIE všade rozdáva darčeky Ježiško,
NIE všade sa na Štedrý večer pripravuje kapustnica a kapor
prianie: „Veselé Vianoce!“ znie v každej z nich inak.
Fest ma to vždy zaujímalo. Tak som trošku pogúúúúglila. A už viem, ako to majú inde. Našla som na nete …tak sa delím aj s vami.
Začnime teda našim Slovensko a okolitými krajinami.
Napriek krajovým odchýlnostiam, Vianociam patria v hierarchii sviatkov prvé miesto medzi rodinnými sviatkami.
Pri vianočnom stole sa schádza zvyčajne celá rodina a darčeky pod stromček nosí Ježiško po štedrovečernej večeri. K oslave Vianoc patrí spievanie kolied, polnočná omša na Štedrý deň, betlehemy v uliciach miest.
Základom slávnostnej večere je kapustnica s hríbami, niekde i s klobásou a údeným mäsom. V niektorých krajoch fazuľová, hrachová či hríbová polievka.
Po nej ide zvyčajne ryba (vyprážaný kapor) so zemiakovým šalátom, žemľovka s makom či orechami. Na stole nesmie chýbať cesnak, jabĺčka, orechy, medovníky, vianočné oblátky.
“Veselé Vianoce!”
Vianočné sviatky sú sviatkami detí a rodiny. Štedrý deň je dňom splnených želaní. Tým, ktorí sa po celý deň pôstili sa zjaví zlaté prasiatko.
Darčeky pod vianočný stromček nosí Ježíšek a rozbaľujú sa po štedrovečernej večeri.
Tradičné štedrovečerné menu sa skladá z rybacej polievky, z vyprážaného kapra a zemiakového šalátu.
„Veselé Vánoce!“
Rakúšania milujú Vianoce a už niekoľko týždňov pred nimi pripravujú ručne vyrábané ozdoby na stromček – slamienky, orechy, sušené ovocie.
Pečie sa niekoľko druhov vianočného pečiva. Populárne sú malé perníčky, sladkosti s čokoládovými polevami, ktoré sú rovnako populárne i v susednom Nemecku.
Každý z členov rodiny sa snaží aspoň jeden darček zhotoviť vlastnými rukami. Stále sa ešte udržiava domáca výroba jasličiek, betlehemčekov, ktoré sa v rodinách dedia a pod vianočnými stromčekmi je ich často až niekoľko.
Zvlášť krásne sú betlehemy z Tirolska, ktoré sú známe i za hranicami Rakúska. Drevené figúrky v nich sú polychrómované.
Rovnako starostlivo zhotovujú aj adventné svietniky a vence. Pletú sa z jedľových vetiev a fialových stúh.
Adventné vence umiestňujú na najviditeľnejších miestach, mnohé sú umeleckými dielami ako napríklad na svetoznámej viedenskej kaviarni Central Café.
Aj Rakúšania, rovnako ako Nemci si najviac cenia vtipne a samostatné, vlastnými rukami vyrobené darčeky. Všetky balíčky otvára hlava rodiny. Otec tiež určuje, ktorý kto dostane.
V Rakúsku sa na Vianoce najviac jedia ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami poliata čerešňovým likérom.
“Froehliche Weihnachten!”
Oslava Vianoc je prakticky rovnaká ako u nás. Na Štedrý deň dopoludnia ešte gazdiné dokupujú posledné nákupy. Pečú vianočné sladkosti a varia dvanásť tradičných pokrmov.
Obľúbenou úlohou detí na Štedrý deň je vyzeranie prvej hviezdičky na oblohe – biblickej betlehemskej hviezdy (Gwiazdky). Keď sa objaví, prichádza s ňou znamenie, že rodina si môže zasadnúť k štedrovečernému stolu.
Niektorí veria že hviezda prinášajú i darčeky, ale väčšina verí, že ich pod stromček nosí Ježiško. Na štedrovečernom stole je o jeden príbor navyše, aby si hostiteľ mohol uctiť náhodného návštevníka alebo hladného pútnika.
Na Štedrý deň Poliaci dodržiavajú tradične pôst a nikto sa k stolu neposadí skôr ako vyjde na oblohu prvá hviezda. Pri štedrovečernej večeri pán domu rozdáva spolu stolovníkom oblátky – azymy.
Podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Najprv sa podáva polievka poľský barszcz (boršč). Je to vývar z údeného mäsa, cvikle a podáva sa s nokmi.
Inde sa ako polievka podáva tzv. źurek, čo je zatrepaná hríbová polievka. V mnohách častiach Poľska zasa dominuje rybacia či hrachová polievka.
Dominantným hlavným chodom sú ryby a víno. Kapor sa upravoval v sladkej omáčke so slivkami. Nesmelo chýbať mleté rybie mäso v rôsole.
Dnes sa však hlavným chodom stáva čoraz častejšie pečený moriak alebo morka.
Slávnostný obed Vianoc sa podáva 25. decembra. Najčastejšie sa podáva šunka a špeciálna pečená klobása, ktorá sa kupuje na trhu surová (neúdená) a pečie sa doma v celých kruhoch.
Ako zákusok sa podávajú cestové „ušky“ a pirôžky plnené hubami a kapustou. Pije sa „varzonka“ alebo grog.
“Wesolych Swiat Bozego Narodzenia!”
Medzi Maďarmi patria Vianoce po stáročia k najvýznamnejším sviatkom v roku. Je to aj preto, že v druhý sviatok vianočný si pripomínajú Svätého Štefana, patróna a zakladateľa Maďarska.
Preto sú Vianoce nielen cirkevným, ale i celonárodným sviatkom. Na Štedrý deň by preto podľa starodávnych maďarských zvykov nikto nemal byť celkom sám.
V minulosti preto do rodín k bohato prestretému stolu pozývali i chudobných žobrákov a tulákov. Oslava Vianoc v Maďarsku má prakticky rovnaké tradície ako u nás. Darčeky nosí Ježiško pod vianočný stromček.
Ale na rozdiel od nás si ich rozbaľujú už pred Štedrou večerou.
Na maďarských stoloch nesmie chýbať kapustnica, hríbová polievka s klobásou alebo halászlé (rybacia polievka), vyprážaný kapor alebo zubáč.
Vo väčšine maďarských rodín začínajú však Vianoce pečením tradičného svätoštefánskeho koláča, ktorý sa v prvú adventnú nedeľu položí na okraj stola a musí tam vydržať až do Troch kráľov.
Pod obrus sa začiatkom adventu ukladajú zrnká obilia z poslednej úrody a trs sena symbolizujúceho vďačnosť hospodára za dary zeme a prianie dožiť sa I na budúci rok dobrej úrody.
“Kellemes Karácsonyi Unnepeket!”
Zdroj textu k tomuto článku som našla na domasa.sk aby bolo jasno, že to nemám z vlastnej hlavy 🙂
Zaujímavé veci, však?
Prajem Vám krásne pohodové vianoce, nech ich trávite v akomkoľvek štáte. Podstatné je, aby tam u vás bola krajina lásky, mieru, porozumenia.
S láskou
Miriam
V škole hrou pre dospelákov sa naučíte veci, ktoré vás v škole NEnaučili a potrebujete ich pre radostný život v láske a hojnosti. Cesta vedie tadiaľto
Čo o nej hovoria tí, čo už vyskúšali jej účinky?
Samé príjemnosti ?