#ASTRO Nov vo Vodnárovi – február 2022

Novové energie na nás intenzívne pôsobia niekoľko dní pred a niekoľko dní po nove. Zvyčajne 2-3 dni ich naozaj bytostne cítime.

Opäť vám prinášame pohľad a vhľady k tejto udalosti od vedmy Svetlanky Oboňovej Göthovej, pretože vám iste objasnia mnohé veci, ktoré sa vám dejú (alebo diali), aby ste ich mohli pochopiť a spracovať.

Aby vo vašom vnútri aj vašom okolí nastal mier, radosť, pohoda.

Nov vo Vodnárovi

V utorok ráno sa Slnko a Luna stretnú a objímu v kráľovstve Vodnára.

Vzhľadom na pravidlá, ktorými sa Vodnárska krajina riadi, by to mohlo byť objatie skôr družné a priateľské, než ľúbostné, mohlo by v ňom byť viac nadhľadu a vtipu, než láskyplného súznenia.

Mohlo by… keby pri sebe slobodu uctievajúce a po slobode túžiace svetlá vo vodnárskej vzducholodi nemali „gardedámu“ v podobe Saturna, ktorý na ich „rande“ dohliada svojím prísnym okom.

Práve saturnský vplyv môže vytvárať pocit, že niečo „drhne“, že sa nemôžeme tak „uvoľniť“ , že sa cítime obmedzovaní – kým si neuvedomíme, že kým sa cítime obmedzovaní vonkajšími okolnosťami, nemáme ani potuchy o tom, čo je skutočná vnútorná sloboda. 

Saturn nás prinúti, preskúmať vlastné obmedzenia, ktoré vnímame vo vonkajšom svete a „ používame“ ich ako výhovorku, prečo neprijať plnú zodpovednosť za svoj život, za to, ako ho prežívame.

Saturn nás upozorní na všetky naše vnútorné obmedzenia, ktorými sa „identifikujeme“ s rolou v kolektíve, ktorá nám bola pridelená a zabúdame, že si môžeme vybrať – hoci to znamená, prijať zodpovednosť za svoju voľbu so všetkými dôsledkami.

A dokonca, keď sa aj rozhodneme, hrať „pridelenú úlohu“, stále za to nesieme následky a nemáme inú možnosť, len prijať za to zodpovednosť.

Čínsky nový rok

Novolunie vo Vodnárovi je výnimočné, okrem iného, tým, že každý rok znamená začiatok čínskeho Nového roka.

V starovekej Číne to, zdá sa, pochopili – ak už začať niečo nové, tak v energii, ktorá praje novým myšlienkam, víziám, predstavám… aj predsavzatiam… a energia Vodnára je rozhodne prajná všetkému novému a inovatívnemu.

Vždy ma fascinovalo, prečo sa zvyšok sveta rozhodol, oslavovať Nový rok uprostred slnečného obdobia Kozorožca, ktoré sa tak rado drží starých pravidiel a novoty mu veľmi nevoňajú.

Možno aj preto väčšine ľudí „novoročné“ predsavzatia a vízie dlho nevydržia a rýchlo skĺznu do „starých koľají“, v ktorých sa Kozorožec tak dobre cíti.

K oslave čínskeho Nového roka patrí karneval, masky a alegorické vozy. K celému slnečnému obdobiu Vodnára aj u európskych národov patria tradície karnevalov, ktoré „civilizovaná“ Európa prevzala od pôvodných národov.

Karnevaly – oslavy, spojené s nosením masiek, tancami, spevmi a výrazným uvoľnením – boli dôležitou súčasťou života a zimných tradícií u starých Keltov, Germánov, Slovanov, ale dodržiavali ich aj v grécko-rímskej civilizácii.

Bola to príležitosť, slobodne a beztrestne prejaviť to, kým sme, v celej šírke, hĺbke, kráse aj „škaredosti“.

Prvotný význam masiek bol však aj trochu iný – dávali možnosť, vyskúšať si, aké to je, nebyť tým, kým sme boli doteraz.

Karnevaly prebiehali počas celého slnečného obdobia Vodnára a ľudia si mohli postupne vyskúšať a vystriedať rôzne masky, rôzne „identity“ a tým objavovať nové podoby seba samých.

Mohli sa „pod maskou“ rozhodnúť, či si v nasledujúcom období ponechajú starú identitu, alebo ju zmenia a vykročia na novú cestu.

U národov, žijúcich v súlade s prírodnými cyklami a zákonmi, bola zmena „identity“ vítaná a oslavovaná.

Neskôr, keď prírodné a prirodzené pravidlá nahradili ľudské zákony a spoločenské pravidlá, založené na udržaní kontroly a moci, vytvorila sa aj potreba „pevnej a nemennej identity“, ktorá umožnila vytvoriť štruktúrovanú spoločnosť.

Keď každý presne vie, kým má v spoločnosti byť, akú úlohu hrá, a dodržiava predpísaný „scenár“, spoločnosť má väčšiu šancu, zvládnuť a prežiť aj náročné výzvy.

V takejto spoločnosti však „neprijateľné“ prejavy individuality musia byť potláčané a postihované, zmena identity a spoločnosťou pridelenej úlohy je považovaná za nežiaducu, za prejav „nestability“ či dokonca „nezodpovednosti“.

Takzvane „civilizovaná“ spoločnosť vytvorila imperatív: „Každý musí prijať úlohu, ktorá mu je v spoločnosti pridelená a napĺňať ju, aby spoločnosť mohla fungovať.

Akékoľvek vybočenie zo svojej úlohy je potenciálne nebezpečné, preto musí byť eliminované a odvaha, vybočiť zo svojej stanovenej role musí byť potrestaná“

Pôvodné národy si veľmi dobre uvedomovali, že dlhodobé potláčanie „temnoty“, alebo toho, čo na nás nie je „prijateľné“, sa vždy obráti proti nám, preto využívali karnevaly ako príležitosť na kontrolované prejavenie a uvoľnenie všetkej „neprijateľnej“ energie.

Nasadiť si masku, znamenalo, skryť svoju identitu, zabudnúť na chvíľu na svoju „úlohu“, pridelenú rodinou či spoločnosťou, a byť iba sám sebou, oslobodený od pút pravidiel, zákonov, očakávaní.

Nasadiť si masku dávalo príležitosť, cítiť sa slobodný.

Sloboda, oslobodenie sa od spoločenského tlaku, od pravidiel, ktoré nám boli vnútené, vykročenie zo zaužívaných schém, opustenie starých pravidiel – to je aj téma vodnárskeho Novolunia.

Slnko a Luna nám pripomínajú, že bez ohľadu na spoločenské pravidlá, na tento svet sme prišli, aby sme boli sami sebou, aby sme žili život podľa svojich vlastných pravidiel.

Ukazujú nám, že môžeme vystúpiť zo stanovených rolí, opustiť pravidlá spoločnosti, ktorá nám vopred určila, kým máme byť a vytvoriť nové komunity, v ktorých spolutvoríme spoločné vízie, každý v plnom rešpekte a úcte k svojej vlastnej jedinečnosti, aj k jedinečnosti ostatných.

Matrica prežitia

Uplynulé týždne s retrográdnym Merkurom aj Venušou nám mohli ukázať, v akých oblastiach a prečo zotrvávame v obmedzeniach svojich starých rolí, alebo „pridelených identít“.

Aké obmedzenia sme prijali za svoje natoľko, že už nepotrebujeme okolie, aby nám ich pripomínalo, ale vytvárame cez ne tlak sami na seba.

• Máme ešte niekde strach, prejaviť sami seba úplne slobodne, pretože nám v tom bráni potreba, byť prijatí komunitou?
• Máme strach zo súdenia a „odsúdenia“ toho, kým sme?
• Máme strach z vylúčenia, výsmechu, poníženia, ak si dovolíme „vyčnievať z davu“, prejaviť svoju individualitu, jedinečnosť?

Niekoľko rokov som pracovala s touto témou v mojom podvedomí, cez moje osobné presvedčenia, vychádzajúce z detských skúseností.

V mojom rode siahala potreba zapadnúť, nevyčnievať, byť prijatý, veľmi hlboko a každé porušenie malo veľmi bolestné následky, preto sa zapísalo hlboko do buniek.

V uplynulých týždňoch som si však čoraz silnejšie uvedomovala, že potreba „zapadnúť“, byť prijatí, neprovokovať svojou inakosťou a jedinečnosťou, a strach „vyčnievať z davu“ a slobodne prejaviť svoje názory a postoje, sa za tisícročia existencie ľudskej spoločnosti stali „kódom prežitia“, ktorý je zapísaný v kolektívnom vedomí a vytvára akúsi „matricu prežitia“ – schému, ktorá bola vytvorená ako opora, ale stala sa väzením. 

Čoraz intenzívnejšie cítim, ako sa táto „matrica prežitia“ čoraz viac odhaľuje na individuálnej aj kolektívnej úrovni.

Dáva nám možnosť, pochopiť, ako funguje, porozumieť jej princípom, aj úlohe vo vývoji ľudstva, aby sme ju mohli uvoľniť, pustiť sa jej, bez strachu a odporu.

Kým sa na ňu budeme hnevať, ponižovať ľudí, ktorí sa jej ešte potrebujú držať, lebo im dáva pocit bezpečia, alebo sa budeme búriť a „hádzať o zem“, ale nepochopíme ju a nepokloníme sa jej s úctou, nie je možné ju opustiť.

Áno, táto matrica je (či skôr môže byť) prekonaná, keď dosiahneme určitú úroveň vedomia, zároveň bola veľmi dôležitou a potrebnou súčasťou vývoja ľudstva.

Už je mŕtva, dokonca sa z nej stáva skostnatená fosília, ktorej sa spoločnosť drží, ale napriek tomu, alebo možno práve preto, si zaslúži byť pochovaná so všetkými poctami, namiesto toho, aby bola rozbíjaná v amoku protestujúceho rozzúreného davu.

Len spoločnosť, ktorá dokáže prijať a s úctou uznať svoju minulosť, nech bola akákoľvek, a potom z nej s pokojom a vznešenosťou vystúpiť, má potenciál stvoriť mieru-plnú a láskavú budúcnosť.

Príležitosť opustiť svoje staré kódy

Na to, aby sme to dokázali – aby sme sa pozreli na svoje vlastné, aj kolektívne „matrice“, vytvorené:

• zo strachu z odsúdenia,
• zo strachu z odmietnutia,
• zo strachu, že neprežijeme, keď budeme sami sebou, keď vystúpime zo svojej pridelenej úlohy, z „identity“, ktorá zabezpečuje hladký chod spoločnosti, do ktorej musíme „zapadnúť.

..potrebujeme nadhľad a objektívnosť, ktorú nám môžu poskytnúť práve Slnko a Luna vo Vodnárovi.

Novolunie je vždy príležitosťou, opustiť staré kódy, nefunkčné modely a vykročiť do nového obdobia.

Okamih, ktorému hovoríme „nová Luna“, je v skutočnosti skôr časom „temnej Luny“ – pretože vtedy je Luna zatienená Slnkom a na oblohe ju vôbec nevidieť.

U mňa sa v uplynulých dňoch vyplavovalo mnoho mojich vlastných obmedzení – čo všetko sa bojím ukázať, prejaviť, aby som nebola odmietnutá, ponížená, potrestaná.

Dokonca sa silno vyplavil akýsi neurčitý strach z „božieho trestu“ za to, že prejavím niektoré aspekty seba a bol to strach taký silný a hlboko zapísaný v mojich bunkách, že jeho revízia spôsobila až „zemetrasenie“ v mojom tele.

Keďže sa už dávno nevyplavujú len naše osobné emócie, ale súbežne aj rodové a kolektívne, môže sa uvoľňovanie z buniek prejaviť práve na úrovni fyzického tela rôznymi bolesťami, pocitmi tlaku, zabrať dostáva najmä trávenie, nervová a pohybová sústava.

Okrem možnosti, opustiť staré modely a kódy, je Novolunie vo Vodnárovi aj časom tvorenia vízie budúcnosti, tvorenej zatiaľ na úrovni myšlienok a predstáv.

Vodnár je vizionár, nie realizátor, jeho úlohou je, spojiť sa s vyšším Vedomím, s Duchom, prevziať od neho vhľady a idey a preniesť ich do ľudskej mysle.

Využiť jej tvorivý potenciál na tvorenie nových vízií, na hľadanie ciest a spôsobov, ako ich uskutočniť.

Na to, aby sme mohli nasledovať Slnko a Lunu vo Vodnárovi, potrebujeme si dovoliť, vykročiť zo všetkých obmedzení, ktoré nám hovoria, kým by sme mali byť, opustiť strachy z odmietnutia, neprijatia, výsmechu a dovoliť si, byť tými, kým sme.

A byť tými, kým sme, vždy znamená, vystúpiť z „bezpečia“ a anonymity davu, z pridelených rolí a identít.

Energia Novolunia vo Vodnárovi

Energii Novolunia vo Vodnárovi hovorím „Chvála bláznivosti“ – je to čas, kedy nielen môžeme, ale aj „musíme“, či skôr potrebujeme, otvoriť sa svojmu vnútornému „bláznovi“.

Tomu, ktorý si dovoľuje, kráčať vlastnou cestou, prejavovať sa vo svojej jedinečnosti, vyjadrovať, kým je, bez ohľadu na to, koľko pravidiel a očakávaní okolia tým poruší.

K tradíciám Novolunia obvykle patrí písanie „wish-listov“, zoznamov želaní a vízií. Odkedy však Vodnár dbá na tradície?

Navyše, nie je v súlade s podstatou Vodnára, aby si niečo zapisoval a vytváral zoznamy. Ponúka však možnosť jednoduchej meditácie.

Skúste sa posadiť do typicky vodnárskej „polohy géniov“ – vyložte si nohy na stôl so šálkou mätového čaju… Predstavte si, že nastupujete do vodnárskej vzducholode, v ktorej vám robia spoločnosť radcovia – všetky planéty vo Vodnárovi.

Predstavte si teraz, že vaša vzducholoď stúpa nahor a vy sa pozeráte spoločne pod seba, vidíte kľukaté cestičky labyrintu vášho života.

Nechajte tento labyrint, nech vám ukáže, kam vás privedú jednotlivé cestičky, požiadajte svojich sprievodcov, aby vám ukázali prínosy, aj úskalia jednotlivých cestičiek, skúmajte ciele, ku ktorým cestičky vedú.

Pýtajte sa – Vodnár miluje zvedavosť.

Hľadajte svoju originálnu cestu a nechajte svoju dušu, nech si vyberie tú, ktorá najlepšie vystihuje to, kým ste.

Pozorujte, aké myšlienky a pocity sa vo vás vynárajú, nesúďte ich, len ich nechajte odovzdať vám svoje odkazy.

Možno sa vaši sprievodcovia rozhodnú, že chcú vaše myšlienky a pocity preveriť a trochu vyspovedať, načúvajte teda vzájomným rozhovorom – dozviete sa o sebe veľa zaujímavého.

Môžete pozorovať, kedy a z akých dôvodov potláčate vašu jedinečnosť, kedy si nedovolíte byť tým, čím ste.

Aké sú vaše háčiky, na ktoré sa chytáte v hrách s okolím, pri ktorých zistíte, že namiesto toho, aby ste obohacovali svet svojimi jedinečnými darmi, vtláčate hlavu medzi plecia, aby ste „nevyčnievali“.

Ale tiež, kde prejavujete nezrelého vodnára a snažíte sa vyčnievať za každú cenu… Môžu sa vyplavovať mnohé presvedčenia, pochádzajúce z rodovej pamäti.

A aj z kolektívneho vedomia, že je nebezpečné a ohrozujúce byť sám sebou, ukázať svoju jedinečnosť, vytŕčať z radu… Tu je opäť dôležité, uznať ich opodstatnenosť v čase, keď vznikli, aj v histórii ľudstva.

A ukázať bytostiam týchto strachov a obmedzení, že žijeme v úplne inej dobe, že ľudstvo urobilo veľký posun vo vedomí – a teda môžu v pokoji zložiť zbrane a odpočívať v našich srdciach.

Jedinečnosť našich ciest

Vyberáte si z množstva ciest tú, ktorou chcete naďalej kráčať a vašou úlohou je, aby ste si zvolili cestu, ktorá bude v plnom súlade s tým, kým ste.

Takú cestu, na ktorej budete môcť prejaviť svoju jedinečnosť, na ktorej sa budete cítiť slobodní, ale nie samoúčelne, pre slobodu samotnú.

Hľadáte cestu, na ktorej svojou jedinečnosťou prispejete do dokonalého obrazu Stvoriteľa, v celej jeho pestrosti farieb a tvarov.

Stvoriteľ nás predsa nestvoril ako uniformovanú armádu, v ktorej každý myslí, hovorí a koná podľa jednotných pravidiel, ale ako pestré puzzle, zložené z originálnych a jedinečných bytostí, ktoré sa navzájom dopĺňajú, niektoré sa občas provokujú, iné podporujú, aby sa vytvorila tá správna dynamika vývoja. Tá, ktorej často vôbec nerozumieme, ale On ju chápe veľmi dobre.

Retrográdny Merkúr a Venuša nám v rámci svojej pomoci mohli v uplynulých týždňoch priniesť do cesty priateľov z minulosti, ktorí nás mohli inšpirovať k novému tvoreniu, alebo oživiť spomienky na to, kým sme kedysi boli, či sme chceli byť, ale v snahe, zapadnúť a nevyčnievať, sme na to zabudli.

Možno nám spomienky aktivovali kniha alebo film, či dokonca náhodne započutá veta… alebo nápis na bilboarde pri ceste…

Vodnárske vhľady môžu prichádzať často veľmi netradičnými cestami Keďže aj Merkur, aj Venuša, stoja na mieste tesne pred obratom do priameho smeru, môžeme mať pocit „zastavenia“, zmätku, nejasnosti – a aj toto zastavenie má dôležitý zmysel.

Núti nás, ostať stáť, plne sústredení na prítomnosť, v ktorej môžeme objaviť dôležitý vhľad, akokoľvek by chcel Vodnár naštartovať vzducholoď a tryskom vyštartovať dopredu… Ale to by mohol niečo dôležité prehliadnuť.

Nech je teda toto Novolunie okamihom, keď sa zrodí nielen nový lunárny cyklus, ale aj v každom z nás vnútorná sloboda a odvaha žiť našu vlastnú jedinečnosť.

Vystúpme z rolí a identít, ktoré nám boli „pridelené“ okolím, opusťme aj role, ktoré sme pridelili sami sebe, ako stratégie prežitia.

Dovoľte si bláznivosť, originalitu a buďte sami sebou, a na každú otázku „Prečo sa správaš tak čudne“, odpovedzte s úsmevom „Som bláznivá… mám sa tak správať.“

Tento text napísala Svetlana Oboňová Göthová, autorka FB stránky Čarovné dary Zeme.

S láskou

Miriam

V škole hrou pre dospelákov sa naučíte veci, ktoré vás v škole NEnaučili a potrebujete ich pre radostný život v láske a hojnosti. Cesta vedie tadiaľto

Čo o nej hovoria tí, čo už vyskúšali jej účinky?

Samé príjemnosti ?

“Ďakujem Ti veľmi pekne za vedenie, za to ako mi s citom pomáhaš odhaľovať, čo potrebujem poliečiť v sebe. Už som bola na tejto ceste, takto s vedením mi to ide ľahšie. Sama som sa strácala a veľakrát som nevedela spracovať to ťažké, čo som nachádzala a vzdala som to, v obave, že ma to bude príliš bolieť a nezvládnem to.”

Janka V.