Sviatok sv. Lucie oslavujeme 13.12. Viete aké tradície a zvyky sa spájajú s týmto dňom?
Stridží deň, aj tak sa kedysi hovorievalo sviatku sv. Lucie. Tento deň bol, ešte pred zavedením gregoriánskeho kalendára, považovaný za najkratší deň roka.
Preto sa k nemu viazali rôzne magicko-ochranné úkony.
Lucia je patrónkou slepých a chorých detí, farmárov, kajúcich sa prostitútok, sklenárov, sedlárov, tkáčov, čalúnnikov, krajčírov, kočišov, školníkov, úradníkov, tulákov, spisovateľov, notárov a advokátov.
Narodila sa zrejme v roku 286 n.l. v Syrakúzach (Sicília, Taliansko) do bohatej rodiny, ktorá ju vychovávala v kresťanskej viere.
Svoj život zasvätila Bohu a tajne zložila sľub vernosti a večne panenskej nepoškvrnenosti. Svoj sľub ale držala v tajnosti, pretože jej matka sa rozhodla, že ju vydá za bohatého pohanského aristokrata.
Keď jej matka Euthícia ťažko ochorela, presvedčila ju vydať sa na púť k hrobu sv. Agáty do Catanie, kde sa jej vraj pri hrobe zjavila svätica obklopená anjelmi a matku vyliečila.
Vtedy sa matke priznala so svojou túžbou ostať zasvätená Bohu a žiť medzi chudobnými. Z vďaky za vyliečenie matka napokon súhlasila a svoj majetok a ušetrené peniaze začali rozdávať potrebným. Zároveň zrušili Luciino zasnúbenie.
Jej ohrdnutého nápadníka to neodradilo, ale poriadne rozzúrilo. Luciu z pomsty udal úradom, ktoré v tej dobe kresťanov za ich vieru tvrdo trestali.
Traduje sa, že mala byť poliata horúcim olejom, močom, či smolou, až jej napokon vrazili meč do hrdla.
Bývala zobrazovaná v prepásanej tunike s plášťom, často aj v dobovom honosnom odeve so všeobecnými atribútmi ako kríž, kniha či mučenícka palma.
Tak ako aj pri iných stridžích dňoch, keď bol výskyt ježibáb a čarodejníc vysoký, aj v predvečer Lucie bolo po celom Slovensku cítiť z jeho obyvateľstva vábnu vôňu cesnaku.
Cesnakové pokrmy sa jedli v zvýšenej miere, na večeru býval bežný chlieb s cesnakom, prípadne cesnakové hrianky. Podaktorí si kreslili cesnakom krížik na čelo, bradu, sluchy a zápästie, aby zvýšili jeho ochranný účinok.
Cesnak nechýbal ani pri ochranných rituáloch domov a stajní, spolu s trojkráľovou kriedou sa využívali na kreslenie krížov na dverách príbytkov a maštalí.
Na Kysuciach býval zvyk vytvoriť z jedľovej vetvičky a obilného klásku akúsi metličku. Do svätenej vody dali kúsok chleba. Od Lucie do Vianoc potom kropili touto vodou a metličkou celý príbytok, stajne a maštale.
Jedným zo zvykov bývalo kravy okiadzať dymom z posvätných rastlín. V okolí Trenčína sa ešte koncom 19.storočia dával do dverí stajne snop slamy.
Poznáte tieto tradície na sv. Luciu? Máte doma aj vy nejaké tradície v tento deň?
Podeľte sa do komentu.
S láskou
Miriam
V škole hrou pre dospelákov sa naučíte veci, ktoré vás v škole NEnaučili a potrebujete ich pre radostný život v láske a hojnosti. Cesta vedie tadiaľto
Čo o nej hovoria tí, čo už vyskúšali jej účinky?
Samé príjemnosti ?