#VĎAKA Kroky vďaky

Dnes sa podelím o jednu parádnu techniku, ktorú využívam už 150 rokov – prechádzka vďačnosti.

Zvykla som si už pred x rokmi chodievať každý deň na prechádzku – a sama!

Aspoň 15-20 minút.

Odkedy mám psíka, tak toto praktizujem počas venčenia.

Tu som k tomu natočila aj krátke video

Ako idem, kráčam väčšinou dosť rýchlo, tak si v rytme krokov hovorím: ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem a hlavou mi bežia myšlienky, za čo všetko ďakujem.

Myslím si to, nehovorím to nahlas, slovo ďakujem si „pospevujem“ v rytme krokov v nejakej melódii. Takže do rytmu si hovorím „ďa-ku-jem“.

To je celé!

Kým sa Baša vyvenčí, urobíme krátky okruh 10-15 minút, v duši nastane mier.

Tým, že ventilujem energiu vďaky smerom von, zdvihne sa vibrácia tela, ducha, aj vibrácia na planéte.

Niekedy ani nemyslím na nič konkrétne, za čo ďakujem, len ďakujem úplne za všetko.

A ako sa tak obzerám po svete, tak mi to samo skáče: ďakujem za pekný pohľad, za Bašu, za to, že mám zdravé nohy a môžem ísť na prechádzku… stále je za čo ďakovať.

Toto môžete praktizovať pri akejkoľvek chôdzi, aj keď vôbec nemáte čas na nejaké prechádzky.

Keď sa presúvate z bytu do auta, z auta do práce, z práce do nákupného strediska.

Nenechajte myšlienky len tak voľne prúdiť, ale zamerajte pozornosť na kroky a do rytmu si hovorte: ďa-ku-jem. Uvidíte, čo sa stane!

Budete veľmi prekvapení.

Do komentára napíšte, kedy budete praktizovať aspoň 2-3 minútky prechádzku vďaky, prípadne aj kde, a potom to aj skutočne urobte.

Podeľte sa aj o svoje skúsenosti, vhľady, ako ste sa pri tom cítili.

Dnešná téma – prechádzka vďaky – nielen vypočuť, ale aj urobiť.

Zdvihnúť zadok a urobiť!

Majte sa a hrajte sa.

S láskou

Miriam

V škole hrou pre dospelákov sa naučíte veci, ktoré vás v škole NEnaučili a potrebujete ich pre radostný život v láske a hojnosti. Cesta vedie tadiaľto

Čo o nej hovoria tí, čo už vyskúšali jej účinky?

Samé príjemnosti ?

“Ďakujem Ti veľmi pekne za vedenie, za to ako mi s citom pomáhaš odhaľovať, čo potrebujem poliečiť v sebe. Už som bola na tejto ceste, takto s vedením mi to ide ľahšie. Sama som sa strácala a veľakrát som nevedela spracovať to ťažké, čo som nachádzala a vzdala som to, v obave, že ma to bude príliš bolieť a nezvládnem to.”

Janka V.